19.09.2018
Liptov ako na dlani - Háj-Nicovô
19.09.2018
Lesopark
Háj-Nicovô sa nachádza na ľahkodostupnom vrchole Háj na severnom okraji
Liptovského Mikuláša. Návštevu lesoparku som pôvodne nemala v pláne. No niekto
tam hore chcel, aby som sa na toto prekrásne, predtým mi úplne neznáme miesto, išla
pozrieť. Pri
ceste na východné Slovensko som mala prestup v Liptovskom Mikuláši, pričom
čas medzi spojmi som mala len 10 minút. Samozrejme, ako je u nás vo zvyku,
vlak, ktorým som cestovala mal meškanie.
Začala
som preto uvažovať, ako tento čas efektívne využiť. Snažila som sa vygoogliť,
čo v meste vidieť a zároveň sa stihnúť vrátiť na stanicu, nakoľko do
večera som potrebovala už byť stovky kilometrov ďalej.
Centrum mesta som poznala, nebolo by to pre mňa nič nové, takže to chcelo dobrodružnú alternatívu. Lesopark Háj-Nicovô ma zaujal z dvoch dôvodov. Z vrcholu sľuboval nádherný výhľad a zároveň malo ísť o nenáročnú prechádzku.
Od železničnej stanice je Háj vzdialený necelé 4 km. Prvotne som sa bála, že zablúdim a nenájdem cestu hore na vrchol Hája, ale nie je to nič zložité. Stačí sa vydať smerom k čerpacej stanici Slovnaft, následne pokračovať rovno po ulici Podtatranského, tam pri polícií zabočiť na ulicu Milana Pišúta a pokračovať k železničnému priecestiu. Za priecestím sa nachádza turistický smerovník s označením trasy. Tá pokračuje okolo koľají cez záhradkársku osadu približne kilometer. Na konci osady sa nachádza odbočka doľava na asfaltovú cestu, ktorá smeruje na vrchol Hája.
Cesta
má len mierne stúpanie a pôsobí nenáročne. Nakoľko som ale hore kráčala s preplneným 30 litrovým
rupsakom a slniečko kvalitne pripekalo, mala som čo robiť. Ale zvládla som
to. Ako prvé som si na vrchole prezliekala tričko a až potom si
vychutnávala výhľad, no stálo to za to.
Z vrchola Hája sa ponúka malebný výhľad na okolité liptovské dediny, Liptovský Mikuláš aj Liptovskú Maru. Nájdete tu altánok, kde sa dá odýchnuť, občerstviť sa, nabrať sily po výstupe a to všetko vychutnávajúc si dychberúci pohľad na Liptovský Mikuláš.
S vrcholom Háj sa viaže smutná minulosť. Koncom 2. svetovej vojny tu prebiehali jedny z najťažších bojov v bývalom Československu. Tieto udalosti dodnes návštevníkom pripomína pamätník padlým a zároveň vojenský cintorín, ktorý je miestom posledného odpočinku takmer 1400 vojakov. Cintorín ani pamätník som bližšie nepreskúmala. Po prvé ma tlačil čas a potrebovala som sa vrátiť na stanicu, po druhé, vojenské pamiatky nie sú zrovna mojou šálkou kávy. Preto som si vychutnala výhľad, ktorý bol mojím dôvodom k návšteve a utekala opäť nazad na stanicu.
Háj-Nicovô ma prekvapil malebným výhľadom, omnoho krajším, ako som očakáva. Vôbec som neľutovala, že som prípoj zmeškala a dostala sa tak na toto čarovné miesto. Skôr naopak. Bolo mi ľúto časovej tiesne. Výhľadmi by som sa rada kochala dlhšie a užila si ich naplno. Vďaka tomu, že v lesoparku som bola v pondelok doobeda, vládol tu pokoj a bola som jedinou návštevníčkou. Vďaka ľahkej dostupnosti z mesta predpokladám, že cez víkendy ide o vyhľadávané miesto na oddych aj medzi domácimi návštevníkmi a ruchu je tu omnoho viac.
Návštevu rozhodne odporúčam. Asfaltovú cestu zvládne každý, aj neturista, a odmena v podobe výhľadov, stojí za to. Na záver už len tajomstvo pre tých najlenivejších. Parkovisko sa nachádza tesne pod vrcholom, ale napriek tomu sa neoplatí byť lenivý. Už cestou hore sa črtajú zaujímavé výhľady a malebná príroda.
