Prvá reštaurácia, ktorá nás oslovila bola zatvorená a tak sme už trošku nervózni zašli do uličky kúsok od námestia, kde nás na prvý pohľad upútala talianska reštaurácia. Jej štýlové zariadenie pôsobilo príjemným dojmom a ani chvíľu sme nezaváhali a vhupli dnu. Dokonca sme ani neriešili cenovú reláciu reštaurácie a ponuku jedál, aj keď jedálniček mali zverejnený aj pred vchodom.

Nitrianske námestie pôsobí príjemným dojmom. Nakoľko v čase našej návštevy mesta, tam akurát prebiehal food festival, bolo tam dosť ľudí a nebolo možné si jeho krásu dostatočne vychutnať. Rozhodnutie bolo preto jasné, na námestí sa aktuálne neoplatí zdržiavať, treba preskúmať iné atrakcie mesta. Z námestia je to len kúsok na Nitriansky hrad, ktorý sa vypína na menšej vyvýšenine priamo nad centrom mesta.

Dočasne sme sa teda rozdelili a šli každý iným smerom :-) .

Trasa ďalej pokračuje okolo Kostola sv. Petra a Pavla, na ktorom ma prekvapilo, že má priechodnú chodbu. Od kostola je to na hrad už len kúsok. Cesta hore na nenáročný kopec je lemovaná listnatými stromami, vďaka čomu má teraz na jeseň neskutočné čaro.

Prostredie hradného kopca je pekne udržiavané. Kúsok od vstupu do hradného areálu sa nachádza morový stĺp. Ide o vysokobarokové súsošie postavené v roku 1750, ktoré v roku 2008 bolo kompletne zreštaurované. Už z prostredia okolo hradu, bez toho, aby ste platili vstupné do areálu hradu sa otvárajú prekrásne výhľady na mesto a je tu čo obzerať. No pokiaľ ste sa už rozhodli Nitriansky hrad navštíviť, rozhodne odporúčam priplatiť si za vstup a navštíviť aj jeho areál. Najmä Katedrála sv. Emerána a výhľad z jej veže za návštevu rozhodne stoja. Vstupné nie je drahé a odmena zaň je dostatočná. Aktuálny cenník nájdete tu.

Do areálu hradu sa mi podarilo dostať tesne pred koncom otváracích hodín, posledný vstup na vežu bol o 17 a ja som si vstupné kupovala 16:55. Výstup na vežu, je oproti iným katedrálnym vežiam, ktoré som mala možnosť absolvovať maximálne jednoduchý.  Vystúpate niečo vyše sto schodov, cestou si pozriete obrazy na stenách a ani sa nenazdáte a ste hore.

Na vežu s nami šla milá sprievodkyňa, ktorá nám porozprávala čo to o histórií hradu a budovách, ktoré sme videli. Takýto neskorý výstup na vežu v jesennom období má svoje čaro. Romantický západ slnka črtajúci sa nad mestom isto osloví každého.

Po rozmaznaní sa výhľadmi z veže som preskúmala samotný interiér katedrály, ktorý nie je veľký, ale o to viac zdobený. Toľko zlata po stenách na jednom mieste sa len tak nevidí 😊

 

Cestu z hradu som sa rozhodla absolvovať inou trasou než na hrad. Zišla som po schodisku postupne dole do mesta a vychutnala si ďalší kúsok mesta.

Okrem priameho centra mesta, som cestou na autosalón, stihla spoznať aj jedno sídlisko. Mesto ma milo prekvapilo množstvom zelene, ktorá sa tu nachádza na každom kroku a pokojnou atmosférou, ktorá tu všade vládla.

 

Ďalšie články